Posilňovanie systému práce s rodinou na území mesta Banská Bystrica (príklady dobrej praxe)

V príspevku sa chcem podeliť o praktickú skúsenosť a užitočné nástroje, ktoré napomáhajú v priebehu ich dlhodobého používania a vhodného kombinovania k posilňovaniu systému práce s rodinou na území mesta Banská Bystrica. Príspevok zhŕňa skúsenosti z  praxe v sociálnej sfére v pozícii sociálnej pracovníčky a sociálnej poradkyne, lektorky vzdelávacích programov pre pomáhajúcich profesionálov a supervízorky sociálnej práce. Autorka pôsobí v organizácii Návrat - občianske združenie.

Časť prvá: Svojpomocná skupina sociálnych pracovníkov
Časť druhá: Psychohygienický pobyt pre pomáhajúcich profesionálov.
Časť tretia: Mosty sa stavajú rýchlejšie, keď tímy na oboch stranách kooperujú (alebo o nevyhnutnosti spoločného vzdelávania a vzájomného zdieľania skúseností)

1. Lokálna svojpomocná skupina sociálnych pracovníkov

Keď sme pred štyrmi rokmi (  jeseň 2003) v Banskej Bystrici  ako 3 supervízorky sociálnej práce , založili Svojpomocnú skupinu sociálnych pracovníkov pracujúcich s rodinou na území mesta Banská Bystrica, bola to vtedy pomerne pokroková  a neznáma vec.
O supervízii v sociálnej práci sa hovorilo len niekde, len okrajovo, len málokto pod supervíziou skutočne pracoval, len niekto supervízie  v sociálnej práci aj robil. Veľmi málo bola supervízia implementovaná v organizáciách. Stále sa vo veľkej miere vnímala ako niečo navyše, niečo čo budeme robiť, ak bude čas, ak budú peniaze, ak si nebudeme vedieť  veľmi rady alebo bola vnímaná formálne : áno, je potrebná, ale máme veľa práce a nemáme kedy ju absolvovať. Áno, my sa s kolegami veľa rozprávame o našej práci.
Napriek tomu všetkému sme zvolali prvé „promo“ stretnutie – akýsi motivačný úvod k svojpomocnej skupine. Pozvali sme vedúcich rôznych sociálnych organizácii a praktických sociálnych pracovníkov. Štyri miesta sme vyčlenili pre akademickú pôdu: 2 pre vyučujúcich (ktorí učia sociálnu prácu) a 2 miesta pre študentov tohto odboru.  Časť z nich, keď zistila, že toto nebude o žiadnom certifikáte, stratila záujem, časť pokračovala ďalej. Stretávali sme sa raz do mesiaca, vždy v inej organizácii a mali sme možnosť spoznávať svoje premýšľanie, svoje organizácie, svoje hodnoty, svoje metódy, ale aj svoje hranice, svoje otázky, dilemy. Zo začiatku mnohí chceli radu: prichádzali s tým, že chcú riešenia, recepty, návody...trvalo nám skoro rok, kým sa nám podarilo posunúť skupinu k svojpomoci a dokonca aj k supervízii. Skupinu sme zakladali 3 supervízorky a prvý rok sme si robili aj nahrávky našich supervízii a v medzičase sme si ich pozerali a hľadali sme ako supervíziu robiť lepšie. Teraz, po skoro štyroch rokoch, kedy skupina prežila svoj vývoj, môžeme zhrnúť zaujímavé čísla:

1. Skupinu využilo 25 rôznorodých sociálnych pracovníkov.
2. 90 % pracovníkov navštívilo skupinu opakovane.
3. Okolo 40 % účastníkov  navštevuje  alebo navštevovala skupinu dlhodobo ( viac než 1 rok)
4. Okolo 20 % účastníkov sa zúčastňuje stretávania skupiny už  3 – 4 roky
5. Za 3,5 roka sa udialo okolo 30 stretnutí skupiny spolu v rozsahu asi  60 hodín, bolo prezentovaných okolo 25 rôznych situácii, s ktorými sa účastníci stretávajú vo svojej praxi.
6. 92 % účastníkov skupiny sú ženy.
7. Stretnutia skupiny vyhľadávajú pracovníci vo veku od 26 do 55 rokov, najväčšie zastúpenie má veková kategória 30 – 40 rokov.
8. 40% účastníkov skupiny bolo slobodných a bezdetných.
9. Stretnutia skupiny približne v rovnakom množstve vyhľadávajú začínajúci pracovníci  ( 0 – 3 roky v praxi) a pracovníci s dlhšou praxou.
10. Skoro 70 % účastníkov skupiny bolo z mimovládnych organizácii, 10 % z akademickej pôdy, 15  % zo štátnej správy, 5 % zo samosprávy.
11. Približne 85 % účastníkov má vysokoškolské vzdelanie: najviac účastníkov vyštudovalo sociálnu pedagogiku a sociálnu prácu, potom sa objavujú približne v rovnakom malom zastúpení odbory: pedagogika pre 1.stupeň, právo, liečebná pedagogika a technické odbory.
12. Celkovo bolo zastúpených 17 rôznych organizácii, 2 z organizácii boli zamerané na prácu s rómskou komunitou..
13. 20 % účastníkov skupiny pracuje v zariadeniach sociálnych služieb, 60 % v rôznych typoch poradenských organizácií a 20 % na úradoch.
14. 60 % účastníkov skupiny pracuje v rámci svojej organizácie s viacerými členmi rodiny.
15. V skupine  celkovo pracovali 3 supervízorky.
16. Najpoužívanejšími technikami podpory na skupine bola: svojpomoc, zážitkové metódy,  hranie rolí, modelovanie, bálintovské skupiny a iné. Stretnutia skupiny okrem svojpomoci a supervízie boli aj miestom výmeny odborných informácií .
17. Tri ročníky skupiny fungovali na princípe zatvorených skupín, posledný ročník sme nechali otvorený – zatiaľ to vyvoláva pozitívne odozvy.
18. Priemerne sa skupiny zúčastňovalo 8 ľudí, najväčší počet účastníkov na jednom stretnutí skupiny bolo 20.
19. Všetky štyri ročníky sa podarilo udržať čas stretávania skupiny v poobedných hodinách, v rámci pracovného času: 14,30 – 16,00 .
20. Až 90 % účastníkov malo súhlas od svojich nadriadených k navštevovaniu skupiny.
21. 40 % účastníkov navštívilo skupinu na odporúčanie iného účastníka skupiny.
22. Počas existencie skupiny sme o skupine  vydali 1 brožúru ( Svojpomocné skupiny sociálnych pracovníkov? Áno) , napísali asi 15 krátkych informácii na rôzne web stránky a do časopisov a ústne prezentovali existenciu skupiny asi na 15 verejných odborných fórach.

Pri začiatku ročníka sa pozvanie na prvé stretnutie do skupiny elektronickou poštou šíri na adresy všetkých doterajších účastníkov s prosbou o ďalšie šírenie emailu. Na ďalšie stretnutia skupiny ( ktoré sú každomesačne, mimo letných prázdnin) už pozvánky nechodia. O ďalších termínoch sa dohodne skupina priamo na stretnutí. Skupina si dohodla princíp: každý kto sa nezúčastní stretnutia, si sám zistí, kedy a kde je nasledujúce stretnutie. Podporujeme sebamotiváciu a samostatnosť účastníkov skupiny.

Špecifiká skupiny:

• vstup do skupiny je dobrovoľný a otvorený pre všetkých
• sústreďuje sa na sociálnu prácu zameranú na celú rodinu
• posilňuje status sociálnej práce ako profesie na jednom území
• prepája sociálnych pracovníkov rôznych úrovní
• prepája subjekty v sociálnej sfére na jednom území a vytvára tak efektívne podmienky pre spoluprácu, partnerstvo a networking
• je dostupná pre vysoký počet profesionálov
• náklady na jej zabezpečenie sú minimálne
• tvorí bezpečný priestor pre zdieľanie pocitov profesionálov
• tvorí priestor na vzájomne informovanie
• buduje vzťahy medzi profesionálmi a organizáciami na jednom území

Z výpovedí členov skupiny:

Pre mňa je svojpomocná skupina "pevná pôda pod nohami na poli profesionálneho pôsobenia". Pri svojpomocnej skupine ma sociálny pracovník pocit, že mu niekto podáva pomocnú ruku  takým istým spôsobom ako on podáva pomocnú ruku každy deň vo svojej práci iným ľuďom.  (M.T.)

Skupina? Pocit spolupatričnosti.
Nie som sama , ktorá pracuje s klientom, ktorej sa raz darí raz nie, ktorá má problém akceptovať klienta bez výhrad, ktorá pochybuje sama o sebe. Pocit spolupatričnosti že aj iní sociálni pracovníci sa boria s podobnými pocitmi – radosťou i bolesťou, objavovaním a hľadaním.  (J.I.)

Svojpomocná skupina je pre mňa zakaždým magickým zážitkom. Je neuveriteľné, že dokážeme prísť na skupinu s tak ťažkými bremenami a odchádzať  “naľahko“. Niekedy ani neviem, čo sa to vlastne s nami počas tých 90 minút  stalo – ale odrazu sú tie ťažké pocity preč. Nie, nemáme jednorázové riešenia, máme viac. Máme pocit, že toto je jedno z bezpečných miest, kde je pre mňa ako profesionála rezervované  miesto a kde som vítaná. (D.Ž)

Je mi ľúto, že supervízia v sociálnej práci má  ešte stále pre mnohých  nejasnú konotáciu, často je vnímaná aj s negatívnym kontextom,  prípadne ako niečo druhoradé , čo príde až potom, keď si splníme všetky úlohy. Zažívam mnohých, ktorí stratili chuť, pomáhajú klientom ako na páse bez sebareflexie, strácajú vieru v svoje sily, obaľujú sa apatiou a rezignáciou,  nesmierne vystresovaní rozhodujú o iných a stále „nemajú“ čas na supervíziu.. Zažívam mnohých, ktorí hľadajú pomoc a mnohých, ktorí ju nehľadajú. Ako prekážky vnímajú napr.že: majú veľa práce, alebo že ich  zamestnávateľ neuvoľní, alebo že supervízia je pre mladých, pretože nám starým to už netreba, nás neprerobíte.

Pracujem v sociálnej praxi 10 rokov. Nápad založiť skupinu prišiel postupne z hláv ľudí, ktorí v praxi zažívajú náročné pocity a nechcú byť na ne sami. Počas štyroch rokov skupiny som ešte viac  porozumela , ako veľmi je nevyhnutné pre nás udržiavať sa v psychickej pohode. A odskúšala som si na vlastnej koži ( aj ako účastníčka, aj ako supervízorka), že lokálna  skupina môže byť jedným z efektívnych nástrojov  externej pomoci,  aj preto že je dostupná,  a s častými frekvenciami.

Ďakujem všetkým účastníkom skupiny a mojim dvom kolegyniam: Janke Izraelovej a Majke Filipovej za výnimočnú dobrodružnú cestu hľadania, premýšľania a  vzájomnej podpory  na ceste profesionálneho zrenia.....
Rovnako ďakujem Komunitnej nadácii Zdravé mesto Banská Bystrica, ktorá v prvom ročníku podporila fingovanie skupiny a prispela na tlač brožúry o svojpomocnej skupine.
Ďakujem organizácii Návrat, občianske združenie že vytvára dlhé roky zázemie tejto skupine.

2. Psychohygienický  víkendový pobyt pre pomáhajúcich profesionálov

Po 3,5 rokoch fungovania Svojpomocnej skupiny sociálnych pracovníkov prišiel nápad „dostať“ pomáhajúcich profesionálov pracujúcich s rodinou na území mesta Banská Bystrica, na jedno miesto na dlhší čas. Poskytnúť im zázemie pre spoločný zážitok, podporu a psychohygienu.

Pobyt bol súčasťou väčšieho projektu organizácie Návrat, ktorý realizovala na území mesta Banská Bystrica. Na stravu a ubytovanie účastníkov i supervízoriek v plnej výške prispelo mesto Banská Bystrica.  Opäť sme sa sústredili na oblasť podpory rodiny a ponúkli sme miesta pomáhajúcim profesionálom ( tentoraz sme sa nesústredili len na sociálnych pracovníkov, ale aj iné profesie v sociálnych organizáciách), ktorí majú v rámci Zákona č.305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele kompetencie: miestnej samospráve : Mestskému úradu Banská Bystrica ( 4 miesta)  a oddeleniu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (4 miesta). Ďalšie miesta boli ponúknuté neštátnym organizáciám, ktoré na území mesta pôsobia a realizujú prevenciu ( materské centrá – 3 miesta), špecializované poradenské organizácie ( z oblastí prevencie násilia, rodín so zanedbávajúcou rodičovskou starostlivosťou, náhradnou rodinnou starostlivosťou, 5 miest), zariadeniam pre osamelých rodičov a pre výkon opatrení súdu ( Domov osamelých rodičov, Krízové stredisko – 2 miesta).

Celkovo bolo oslovených 11 rôznych organizácii a 18 konkrétnych pracovníkov, ktorí mohli nominovať na pobyt seba alebo posunúť túto informáciu kolegom, či podriadeným.

Samotného pobytu sa zúčastnilo 12 pracovníkov a 3 supervízorky. Pobyt sa konal v malom penzióne neďaleko Banskej Bystrice s názvom Lampášik. Práve tento názov sme využili pre symbolické motto pobytu: „Príďte si dobiť baterky, aby ste mohli svietiť iným“.

Program pobytu bol štrukturovaný a v zásade sa svojimi aktivitami snažil podporiť vzájomné spoznanie sa a pohľadanie si  a zdieľanie hodnôt a motivačných činiteľov v pomáhajúcej práci, ale aj mechanizmov pre psychohygienu. Outdoorové aktivity boli navrhnuté ako podpora pre „budovanie“  funkčného systému z organizácii na území mesta, ale rovnako aj ako psychohygiena a uvoľnenie. Súčasťou pobytu boli aj dve supervízie, pri ktorých bola využitá skupina ako podporujúci fenomén pre supervidovaného.  Jeden večer bol venovaný „bongovačke“ – muzikoterapeutickej aktivite s využitím rôznych hudobných nástrojov. Na záver programu si mohli účastníci „tvoriť“ program svojho profesionálneho sebarozvoja s načrtnutím rôznych psychohygienických nástrojov.

Silným zážitkom bola vstupná reflexia účastníkov na otázku : S čím prichádzate na pobyt? V odpovediach zaznievalo: s pocitom únavy, vyčerpanosti, nechcelo sa mi sem ísť, s túžbou po oddychu a s obavami, či to má význam.
Veľmi príjemným zážitkom bolo potom na konci pobytu počuť výstupné reflexie účastníkov:
Všetko zo mňa spadlo, oddýchla som si, konečne som sa zasmiala, bola tu výborná atmosféra, úplne som sa uvoľnil.

Jedným z výstupov pobytu bolo – urobiť z neho tradíciu, niečo čo sa bude diať každý rok ako podpora a stmeľovanie pomáhajúcich profesionálov na jednom území.

Keď sa obzriem späť a hodnotím pobyt ako jedna z organizátoriek, napadá ma: Pobyt posilnil aj myšlienku, že systém pomoci rodinám je len jeden a patríme doň všetci, ktorí prichádzame so svojou profesionalitou, odbornosťou a originálnymi skúsenosťami. Čím viac budeme v tomto systéme prepojení a budeme sa v ňom cítiť, že máme jedinečné miesto, tým osožnejší môžeme byť a môžeme sa sústrediť na skvalitňovanie našej práce.

Ďakujem touto cestou mestu Banská Bystrica, že finančne podporilo realizáciu pobytu a poskytlo tak zázemie pomáhajúcim profesionálom.

3. Mosty sa stavajú rýchlejšie, keď tímy  na oboch stranách brehov spolu kooperujú
(alebo o nevyhnutnosti spoločného vzdelávania a vzájomného zdieľania skúseností).

V tejto časti by som sa rada podelila o dobrú skúsenosť so vzájomným stretávaním sa na odborných fórach, seminároch a vzdelávaniach.
Návrat už dlhé roky podporuje nielen rozvoj služieb podpory rodín ( či už náhradných alebo biologických), ale snaží sa aj iniciovať zmeny, ktoré by viedli  k „spravodlivejšiemu“ systému pomoci dieťaťu – ktorý by bol postavený na dostupných službách pre rodiny a na rodinných modeloch riešení pre dieťa, ktoré nemôže žiť vo vlastnej rodine.

Zmena v systéme starostlivosti o rodinu a dieťa  na Slovensku je určite dlhodobým procesom. Časť zmien sa deje vplyvom zmien v legislatíve, vývojom Slovenska ako takého, vznikom nových alebo vážnejších problémov v rodinách a ohrození detí a mnohými ďalšími faktormi. Lokálna progresívna  zmena, podľa mojich skúseností, je iniciovaná okrem vyššie spomenutých faktorov aj

• stavom a statusom lokálnych zdrojov (ľudských, finančných, inštitucionálnych...),
• prijatím lokálnych problémov a lokálnej zodpovednosti za ich riešenie lokálnymi organizáciámi a profesionálmi
• kvalitou  a prístupom informácii  o službách podpory pre  lokálnu komunitu rodín s ťažkosťami,
• angažovanosťou  a odbornosťou lokálnych pomáhajúcich profesionálov,
• medzirezortnou a medzisektorovou vzájomnou informovanosťou organizácii a profesionálov,
• prepojeniami  a synergiou v službách  pre podporu rodiny v primárnej, sekundárnej i terciárnej prevencii na jednom území
• efektívnym plánovaním, meraním a vyhodnocovaním lokálnych stratégii identifikácie problémov, riešení, budovania a skvalitňovania služieb pre rodiny s participáciou čo najväčšieho počtu lokálnych „pomáhajúcich“ organizácií

Návrat už  4.rok v Banskej Bystrici realizuje projekt „Posilnenie systému práce s rodinou na území mesta Banská Bystrica“. Zmyslom projektu vlastne nie je nič gigantické. Ako jedna z organizácií pôsobiacich v tomto meste, v úzkej téme, sa snažíme vytvárať priestor na zdieľanie odbornej praxe a výmenu skúsenosti a na vzájomné posilňovanie v systéme práce s rodinou. Rozhodli sme sa to realizovať 3 spôsobmi:

1. priamymi službami pre rodiny, v ktorých modelovo aj voči rodinám, aj voči profesionálom navrhujeme a  presadzujeme alternatívne služby citlivejšie a ohľaduplnejšie k deťom a dostupnejšie rodinám a pomáhame pri prelamovaní bariér, mýtov a predsudkov (inklúzia namiesto vylúčenia)
   ( asistentské služby rodičovi  do rodiny - miesto vyňatia dieťaťa z rodiny, hearing podporujúcich subjektov spolu s rodičom - miesto odborných stretnutí o rodine a jej problémoch, dočasné náhradné rodinné riešenie pre opusteného novorodenca v čase čakania na adopciu -  miesto umiestnenia dieťaťa v zariadení, podporujúce víkendové pobyty pre rodiny v kríze, miesto týždenných korektívnych pobytov samotných detí príprava a podpora biologickej rodiny, dieťaťa a náhradnej rodiny na vzájomný kontakt  - miesto  nepripravenej vzájomnej konfrontácie, atď.)
2. odbornými lokálnymi praktickými seminármi, na ktorých sa snažíme prezentovať príklady dobrej praxe a kazuistiky a podporiť vzájomnú  odbornú diskusiu s ostatnými profesionálmi z celého sociálneho systému podpory rodiny : primárna, sekundárna i terciárna prevencia – pozývame ľudí z materských centier, i z komunitných centier, zo zariadení i poradenských organizácií,  zo špecializovaných poradní i z terenných organizácií,  zo štátnych organizácii i neštátnych,  a z rôznych profesii ( pedagógov, právnikov, sociálnych pracovníkov i psychológov).
   ( seminár: Sanácia biologických rodín : hovorme o nej spolu a spolu ju robme 2004,
   Krátkodobá náhradná rodinná starostlivosť ( potreby detí, možností terénu) 2005,
   Sieťovanie  služieb pri práci s rodinou 2007.
3. podporou supervízie a vzdelávania sociálnych pracovníkov a pomáhajúcich profesionálov: na rôznych odborných fórach informujeme o výhodách supervízie, podporujeme stretnutia lokálnych supervízorov a lokálne rozvojové projekty posilňujúce rozvoj ľudských zdrojov v téme budovania dostupných služieb pre rodiny v riziku. ( Svojpomocná lokálna skupina sociálnych pracovníkov, Psychohygienický víkendový pobyt pre lokálnych pomáhajúcich profesionálov)
   V súčasnosti podporujeme 2  menšie projekty v tejto téme: propagáciu a šírenie supervízie v Banskej Bystrici a okolí – Banskobystrická Agentúra Rozvoja Supervízie (BARS), Podpora riadiacich pracovníkov v sociálnej sfére koučovaním (Projekt 10x3 v kooperácii so spoločnosťou Co/Man, 1.systemická spol. s r.o.).
   Pripravujeme sa na pilotný projekt Banská Bystrica – mesto rodiny, do ktorého vstupujeme spolu s Mestom Banská Bystrica a Nadáciou Socia a ktorý by mal podporiť rozvoj dostupných služieb pre rodiny v riziku a posilniť profesionálne ľudské zdroje rôznymi formami vzdelávania a sieťovania.

Záver:

K napísaniu tohto článku ma viedlo niekoľko podnetov: na rôznych odborných fórach sa stretávam s názormi, že jedni nedokážu spolupracovať s druhými, že sa nám to a to nedarí, že u nás sa také nič nedeje, že je málo peňazí a pod. Vnímam,  že v Banskej Bystrici máme mnoho vynikajúcich organizácii, máme výborných a angažovaných profesionálov, ktorí sa chcú rozvíjať, stretávať a vzájomne podporovať – bez ohľadu na sektor, či úzku oblasť. Ale rovnako vnímam, že máme dosť profesionálov, o ktorých nič neviem, ktorí sa stránia spoločných diskusií, ktorí nemajú čas alebo sú jednoducho vyťažení svojimi projektmi, prácou a pod. Nemyslím si, že v Banskej Bystrici je oveľa viac peňazí ako inde a že profesionáli majú oveľa viac času ako tí v iných kútoch krajiny. Aj u nás pomáhajúci profesionáli zápasia s množstvom rodín v ťažkostiach,  s množstvom situácii, ktoré ohrozujú detstvo, s nedostatkom priestoru, peňazí, kvalitných služieb, s vlastnými hranicami a bariérami. A podobne ako pomáhajúci profesionáli na celom Slovensku často sú aj ľudia v Banskej Bystrici vyčerpaní a nevedia ako ďalej. To, čo však ešte vnímam je, že pre mnohých z nich, je oporou, že pomoc nie je na druhom konci republiky, ale tu v našom meste. Že si ju môžu v istých hraniciach poskytnúť aj samy – cez malé veľké veci a obyčajné neobyčajné aktivity.
Keď dopisujem tieto riadky, napadá ma: že mosty vznikali a vznikajú tam, kde si ľudia povedali, že sa chcú vzájomne navštevovať, spoznávať a spoznať oba brehy.

Autorka:

Mgr. Dana Žilinčíková (1970), vyštudovala sociálnu pedagogiku na PgF UMB v Banskej Bystrici. Absolvovala výcviky v systemickej a naratívnej terapii. Pôsobí ako špecializovaná sociálna pracovníčka, lektorka vzdelávacích programov a sociálna poradkyňa v Centre Návrat Banská Bystrica  od roku 1999 (www.navrat.sk). Pracuje v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti a rodín v riziku. Cielene sa venuje budovaniu dostupných lokálnych služieb pre rodiny v riziku, preventívnym programom pre rozvoj rodičovských kompetencií a aktívnej advokácii opusteného dieťaťa. 5 rokov sa venuje aj praktickej supervízii sociálnej práce ( pre jednotlivcov i skupiny) pri Asociácii supervízorov a sociálnych poradcov (www.assp.sk). Je národnou koordinátorkou celoeurópskeho projektu Quality4children – Štandardy kvality starostlivosti o dieťa mimo rodiny (www.quality4children.info). Venuje sa aj pedagogickej činnosti a podpore rozvoja sociálnych pracovníkov v praxi. Je autorkou knihy o praktickej advokácii dieťaťa Dlhá cesta domov (Návrat 2005).

Krátený článok bol publikovaný v časopise Sociálni práce/Sociálna práca